Hodinka v konvalinkovom údolí

Dnes (posledná aprílová nedeľa roku 2018) som mal v pláne zahrať si futbal so starými pánmi na majcichovskom krásne upravenom ihrisku. S mamou a so Zuzkou sme boli na rannej svätej omši. Bolo krásne počasie a všetko nasvedčovalo tomu, že môj plán sa naplní.

Pokojnejší sviatočný čas však prináša myšlienky o hlbších veciach, umožňuje „vracať sa“ do svojej minulosti, prípadne naplánovať si nastávajúci týždeň. Ešte pred odchodom na ihrisko sa mi podarilo „vrátiť sa“ o 25 rokov späť (+/- týždeň). Vtedy bola prvá májová nedeľa. V tom období som „vážne“ chodil so Zuzkou a mali sme naplánovaný termín svadby. Práve som menil zamestnanie. Po šiestich rokoch som opúšťal štátny podnik Skloplast a 3. mája 1993 som nastupoval do pobočky VÚB v Trnave. Zrejme som vtedy tiež nerozmýšľal až tak prízemne, keď som sa rozhodol, že ešte pred nástupom do novej práce zanesiem Zuzke kytičku konvaliniek. Vtedy som často chodieval behať do nášho hája a trasa viedla okolo konvalinkového údolia. Bolo krásne, podobne ako dnes. Nazbieral som riadnu kytičku a doma som k nej krasopisne napísal na úhľadný lístok: „Konvalinky pre Zuzku“. Na druhý deň ráno som tajne položil kytičku s lístkom na Zuzkin stôl v kabinete. Asi sa potešila, pretože lístok s venovaním nosila dlhé roky v peňaženke. O rok a štyri dni sme mali svadbu.

Radšej ako na ihrisko som dnes zašiel do lesa na miesto, ktoré som si vlastne ja sám nazval „konvalinkové údolie“. Opäť som nazbieral konvalinky pre Zuzku. Keby nebolo jej, možno by som žil iný život a dnes by som nebol na tomto mieste. Ale ja si uvedomujem mnohé požehnania uplynulých 25 rokov a som za ne vďačný. Hádam mi Zuzka odpustí, že dnes nebola jedinou témou myšlienkových pochodov jej manžela.  Myslel som na všetky naše deti, pretože ich považujem za najdôležitejšie požehnania nášho života. Myslel som aj na to, že tak ako som ukázal konvalinkové údolie im, veľmi rád by som ho ukázal aj ich deťom.

Dnešné konvalinky som venoval mojej skvelej manželke Zuzke ako pripomienku na pekné chvíle pred 25. rokmi. „Virtuálne“ tieto konvalinky venujem aj ženám a dievčatám, ktoré sú súčasťou nášho rodinného spoločenstva: maminke Magdaléne,  dcéram Katke a Terezke a vnučke Sárke. Asi to bude prvá kytička, ktorú Sárka dostáva, čo ma teší.

Som vďačný za hodinku strávenú v konvalinkovom údolí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *